About the Book
Zdroj: Wikipedia. Stranky: 51. Kapitoly: lenovia Commonwealthu, Malta, India, Cyprus, Ju na Afrika, Novy Zeland, Zambia, Singapur, Jamajka, Uganda, Kanada, Spojene kra ovstvo, Spolo enstvo narodov, Botswana, Antigua a Barbuda, Papua-Nova Guinea, Australia, Trinidad a Tobago, Tuvalu, Mozambik, Nauru, Mauricius, Svazijsko, Dominika, Guyana, Kiribati, Maldivy, Banglade, Sri Lanka, Ghana, Pakistan, Vanuatu, Svata Lucia, Seychely, Bahamy, Svaty Vincent a Grenadiny, Malajzia, Barbados, Belize, Svaty Kri tof a Nevis, Tanzania, alamunove ostrovy, Tonga, Sierra Leone, Brunej, Nigeria, Kamerun, Ke a, Malawi, Namibia, Lesotho, Gambia, Fid i, Grenada, Samoa. Vy atok: Malta, dlhy tvar Maltska republika (po maltsky Repubblika ta' Malta, ang. ), je vyspela, husto obyvana ostrovna krajina v Stredozemnom mori, lensky tat Europskej unie. Strategicka poloha Malty v Stredozemskom mori definovala jej vyznamnos ako dole ity obchodny uzol. V priebehu historie bola ovladana Feni anmi, Kartagom, Rimom, Byzantskou ri ou, Francuzmi a Spojenym kra ovstvom. Nezavislos od Spojeneho kra ovstva ziskala v roku 1964, stale je v ak lenom Spolo enstva narodov. lenskym tatom Europskej unie sa stala v roku 2004. Hlavnym mestom Malty je Valletta. Oficialnym jazykom je malt ina a angli tina. Povod slova Malta" je neisty. Naj astej ie je predpokladany grecky povod a to zo slova ( meli," v preklade med"). Greci nazyvali ostrov menom ( Melite," v preklade med" alebo sladky ako med"), pravdepodobne kvoli jedine nej produkcii medu na Malte - na ostrove toti ije endemicky druh v ely. e by sa mohlo jedna o grecky vplyv dosved uje aj fakt, e Grecko malo na ostrov vplyv u od roku 700 pred Kr. a e v rokoch 395 a 870 sa Malta nachadzala pod vladou Byzantskej ri e. al i mo ny etymologicky povod je fenicky. Fenicke meno pre Maltu (Maleth) v preklade znamena pristav, o mo no interpretova ako poukaz na mno stvo zalivov a zatok nachadzajucich sa na Malte. Maltske suostrovie le i n...
