About the Book
Zdroj: Wikipedia. Stranky: 29. Kapitoly: Bradavi nikovite, Koralovcovite, Pytonovite, Slepanikovite, Slepa ovite, Slepu ikovite, Tupochvostovite, U ovkovite, Ve hadovite, Vretenicovite, Zvijavcovite, Elaphe, Typhlops, U ovka obojkova, Kobra kra ovska, Ramphotyphlops, Pyton mrie kovany, Mamba ierna, Anakonda tmava, Ve had kra ovsky, Kobra okuliarnata, Kobra aspis, Pyton tigrovity, Psohlavec zeleny, Vretenica severna, Rhinotyphlops, Python, Hadiarka, Pyton kra ovsky, Pyton zeleny, Mamba zelena, Natrix, Thamnophis, Atheris, Vretenica ostronosa, Vretenica aspis, U ovka stromova, Scolecophidia, Nerodia, Pantherophis, Colubroidea, Tropidonophis, Xenochrophis, Coronella, Acutotyphlops, Storeria, Pythonoidea, Virginia, Seminatrix, Regina, Natriciteres, Vretenica uto na, Hadiarka retiazkova, U ovka Schrenckova, Lamprophis, Hadiarka mexicka, Scolecophis. Vy atok: U ovkovite (lat. Colubridae) je najroz irenej ia a najpo etnej ia e a hadov. Zah a viac ako 300 rodov a takmer 2000 druhov. V u om (nov om) zmysle e a nezah a pod e ade Xenodermatinae, Pareatinae, Homalopsinae, Boodontinae (okrem rodu Grayia), Pseudoxyrhophiinae, Psammophiinae a rod Prosymna; tieto taxony su v takom pripade preradene do novej e ade Lamprophiidae. Zakladnym spolo nym znakom je absencia panvoveho pletenca, nefunk na ava strana p uc, coronoidna kosti ka (kosti ka v spodnej e usti), a a na male vynimky maju hlavu pokrytu ve kymi symetrickymi upinami. Napriek spolo nym znakom su u ovkovite ve mi rozmanitou e a ou. Obyvaju v etky prostredia, mo u i pod zemou, na zemi, vo vode, na stromoch, od mo arisk po pu tne oblasti. Pomerne malo druhov je vybavenych jedovymi zubami, niektore druhy su lovci, ine krti e. Va ina sa rozmno uje kladenim vajec, ale existuju aj ivorode jedince. V pride, e sa jedno slovenske meno pou iva pre viacero latinskych, je ni ie uvedeny ako primarny nazov latinsky, inak je primarne uvedene slovenske meno. Niektore zo slovenskych rodovych nazvov su sporne, prikl...
