About the Book
Zdroj: Wikipedia. Stranky: 74. Kapitoly: Michelangelo Buonarroti, Aleister Crowley, Richard Wagner, Alfred Redl, John Maynard Keynes, Freddie Mercury, Piotr I ji ajkovskij, George Gordon Byron, Amelie Mauresmova, Marion Zimmer Bradleyova, Franz Schubert, Thomas Mann, Oscar Wilde, Roland Barthes, Lou Reed, George Michael, Andre Gide, Jean Nicolas Arthur Rimbaud, Reinaldo Arenas, Tove Janssonova, Martina Navratilova, Alan Mathison Turing, Frida Kahlo, David Bowie, Paul Verlaine, Jean Daniel Cadinot, Johanna Siguroardottir, Marcel Proust, Magnus Hirschfeld, Ondrej Nepela, udovit II., Bryan Singer, Michel Paul Foucault, Brandon Manilow, Truman Capote, Mark Ravenhill, Elton John, James Arthur Baldwin, Allen Ginsberg, Bret Easton Ellis, Alexandr Nikolajevi Skriabin, Benjamin Britten, Johan Paulik, Lukas Ridgeston, Tim Hamilton, Isadora Duncanova, Walt Whitman, Tommy Hansen, Gertrude Steinova, Annise Parkerova, Bjorn Lomborg, John Ashbery, Jorg Haider, Michael Stipe, Jean Cocteau, Sergej Pavlovi agilev, Gianni Versace, Ladislav Med ansky, Angela Davisova, Fred Karger, Gianni Vattimo, Jean Marais, Ralph Woods, Kele Okereke, Viktor Horjan. Vy atok: Michelagniolo di Ludovico di Buonarroto Simoni alebo Michelangelo Buonarroti (* 6. marec 1475, Caprese (dnes Caprese Michelangelo) - 18. februar 1564, Rim) bol taliansky sochar, maliar, architekt a basnik, ktoreho dielom vyvrcholila renesancia a za al sa barok. Je autorom freskovej vyzdoby Sixtinskej kaplnky vo Vatikane a slavnej mramorovej sochy Davida. Michelangelo svojim dielom predstihol nielen sudobych, ale aj antickych majstrov. Svojim dielom vyjadril to, o o sa usilovalo cele renesan ne umenie. O jeho umeleckej genialite sa nepochybovalo v iadnom obdobi dejin umenia a jeho dielo bolo vzorom pre umelcov a do 18. stor.. Posledny sud (stena nad oltarom, 1535 - 41), jedno z najvyznamnej ich diel v dejinach maliarstva, ustrednou postavou fresky je Je i Kristus so zdvihnutou pravicou, ved a neho Panna Maria, na a...