About the Book
Zdroj: Wikipedia. Stranky: 47. Kapitoly: Mesiace Saturna, Prstence Saturna, Umele dru ice Saturna, Cassini, Titan, Enceladus, Rhea, Japetus, Prometheus, Phoebe, Atlas, Pan, Pandora, Prstenec B, Daphnis, Mimas, Ymir, S/2004 S 3, Hyperion, Prstenec G, Dione, S/2004 S 6, Anthe, Tethys, Janus, Prstenec C, Fornjot, S/2004 S 4, Telesto, Prstenec F, Skoll, Prstenec A, Enckeho medzera, Dra ia burka, Epimetheus, Jarnsaxa, Chiron, Greip, Cassiniho delenie, Helene, Calypso, Hyrrokkin, Surtur, Loge, Kari, Tarqeq, S/2006 S 6, Albiorix, Methone, Mundilfari, Pallene, S/2006 S 4, Keelerova medzera, Paaliaq, Erriapo, Suttungr, Kiviuq, Skathi, Polydeuces, Siarnaq, Tarvos, Ijiraq, Narvi, Thrymr, Galska skupina, S/2006 S 1, Prstenec E, Fenrir, Inuitska skupina, S/2006 S 3, Bergelmir, Farbauti, S/2007 S 2, Aegir, S/2007 S 3, Bebhionn, Severska skupina, Bestla, Hati, Prstenec D, Columbova medzera a Titanov prstenec, S/2004 S 12, S/2004 S 13, S/2004 S 17, S/2004 S 7. Vy atok: Saturn je iesta planeta Slne nej sustavy v poradi od Slnka, po Jupiteri druha najva ia z planet. Je znama i z prehistorickeho obdobia. Pomenovany bol pod a rimskeho boha Saturna, ktory je obdobou greckeho Krona. Astronomicky symbol pre Saturn je . Saturn patri medzi jovialne planety, to znamena, e nema pevny povrch, ale len hustu atmosferu, ktora postupne prechadza do pla a. Atmosfera je tvorena preva ne vodikom, ktory tvori 96,3 % jej objemu. Vidite ny povrch planety tvori svetlo lta vrstva mrakov s nejasnymi pasmi roznych odtie ov, ktore su rovnobe ne s rovnikom. Teplota v hornej obla nej vrstve dosahuje -140 C. Objem planety je pribli ne 95-krat va i ako objem Zeme, ma v ak zo v etkych planet najmen iu hustotu: len 0,6873 g/cm a ako jedina planeta v slne nej sustave je ah i ne voda. Saturn je znamy najmohutnej ou sustavou prstencov zo v etkych planet slne nej sustavy. Jeho hlavne prstence, ktore su ozna ene ve kymi pismenami mo no pozorova zo Zeme u aj malym alekoh adom. Okolo planety obieha tie ...
